Pocit frustrácie z nedostatočného osobného a pracovného výkonu nás permanentne zväzuje. O produktivite čítame, zobúdzame sa so zoznamom plných povinností a premýšľame o tom, čo všetko musíme zvládnuť, inak pre nás deň nemá „hodnotu“. Následne nie sme dostatočne spokojný so sebou a strácame ilúziu, že sme deň správne vyplnili do najmenšieho detailu. Kedy sa produktivita stala pocitom, proti ktorému bojujeme a nie túžbou, ktorá nás poháňa vpred?