Prečo je odmietnutie niekým dobré?
Život má milión spôsobov…ako povedať nie.
Práca, ktorú si nedostal. Predstava, ktorá sa ti rozpadla pred očami. Priateľ, ktorý s tebou prestal komunikovať či osoba, ktorá ťa nechala so zlomeným srdcom. Stáva sa to každému jednému z nás. Skúšame, snažíme sa, milujeme, zlyhávame…pričom všetko robíme s rizikom, že sa môžeme zraniť. Ako prijať odmietnutie aj napriek bolesti či potrebe obzrieť sa späť? Ako sa naučiť vnímať ho ako výhru miesto prehry?
Vždy som mala veľa predstáv, ideálov a snov…je jedno, ako to nazveme
Jednou z mojich predstáv o práci po vysokej škole, bolo aj skúsiť prácu pre vydavateľstvo. Oslovovala som náhodné vydavateľstvá, pretože som inklinovala k práci, kde by som mohla byť v úzkom kontakte s príbehmi. Písala som im dlhé motivačné listy, kreatívne popisky o sebe a predstavovala si, ako by mi tá práca sedela. Videla som sa, ako listujem v nových rukopisoch a pracujem s príbehmi. Školu som mala ukončenú a v tej dobe som mala aj vhodné zázemie na túto prácu. (Odhliadnuc od toho, že som si pravdepodobne predstavoval vyššiu pozíciu, akú by som mohla dostať a všetko si idealizovala na základe filmovej predlohy.:)
A vieš čo? Na tieto dlhé správy a motivačné listy som nedostala odpoveď. Možno som dostala jednu reakciu, v ktorej bolo Nie, ale ostatné boli bez odpovede, až som si začala uvedomovať, že uplynulo veľa času a pravdepodobne svoju odpoveď nikdy neuvidím. Totálne ticho. Sen, predstava a idea sa zrútil tak jednoducho, ako by ani nikdy neboli pre mňa stvorené.
Náhle som začala mať (správny) pocit, že mám toho naozaj dosť…
Tieto odmietnutia ma automaticky utvrdili v tom, že som si začala myslieť, že na túto prácu jednoducho nemám. Že nie som v tom smere dostatočne vzdelaná, múdra, talentovaná, že sa ku mne nehodí. Vo výsledku sa tieto emócie spoja a vytvoria pocit nedostatočnosti. Nech je situácia akákoľvek. Ale v tejto chvíli je dôležité uvedomiť si…
Že život má milión spôsobov, ako povedať nie.
Či už je to pracovné odmietnutie, odmietnutie partnerom, kamarátom či kýmkoľvek iným. Stáva sa to každému jednému z nás. Odmietnutia sú bolestivé. Niektoré sú obzvlášť bolestivejšie ako iné, pričom ich ešte dlho nosíme so sebou ako zlyhania. Dokonca môže prísť k tomu, že začneme mať strach z odmietnutia, ktorý nás môže ešte dlho zväzovať.
Ale ešte predtým, ako sa rozhodneš niekam schovať a nechať všetko za sebou, je dôležité povedať, že jedno odmietnutie a opustenie jedného sna…ťa neubráni pred inými odmietnutiami. (Vôbec nie povzbudivé, však? Prosím, čítaj ďalej.)
Tak prečo sa vystavujeme situáciám, pri ktorých vieme, že môže k odmietnutiu prísť, a to odmietnutie nás môže ešte dlho potom prenasledovať? Bude to znie celkom jasne, ale neexistuje iná alternatíva, ktorá by nás mohla vopred uchrániť pred odmietnutím. Sklamania patria k k životu.
Strach z odmietnutia
Ak by sme nič neskúsili, tak výsledkom by bolo len úplne prázdno. Nedosiahli by sme žiadne ciele. Všetky sny, ambície a želania by zanikli v predstave toho, čo by sa mohlo stať. Ak by sme sa vyhli skúšaniu nových vecí, zostali by sme zaseknutí na tom istom mieste, len tak by sme plávali životom. Strach by nás obral o všetko zlé aj dobré, doslova by sme len prežívali…a myšlienka na to, by ťa mala vystrašiť viac, ako akékoľvek iné odmietnutie.
Každý risk, ktorý podstúpiš je spôsob, ako posunúť svoje limity. Je to spôsob, ako vyrásť a vyjsť zo svojej komfortnej zóny. Áno, mohli by sme sa vyhnúť množstvu odmietnutí tým, že by sme nespravili krok vpred, neskúsili príležitosť, ktorá nám prichádza do cesty a pravdepodobne by sme sa vyhli zlomenému srdcu, ale výmenou za to by bolo oveľa viac. Museli by sme obetovať všetky dobré chvíle, ľudí, ktorých sme spoznali, skúsenosti, ktoré nás naučili rásť. A opäť, to znie ako veľká strata.
Ako zvládnuť odmietnutie?
Chcem tým len povedať to, že každé odmietnutie nás môže nasmerovať úplne inou cestou a výsledok môže byť oveľa správnejší, ako si v aktuálnej situácii dokážeme predstaviť. Vhodnejší pre našu momentálnu situáciu. Prirodzene, v okamihu, ak nás niekto alebo niečo sklame, to nevidíme, ale skúsme každé odmietnutie vnímať ako lekciu. Je to skúška, ktorou sa máme niečo naučiť, ktorou sa máme posunúť vpred a zmeniť smer.
Napriek tomu, odmietnutie je ťažké. Nejdem a nechcem ho romantizovať, ale musíme sa naučiť akceptovať tento fakt, že nie všetky osoby, príležitosti, povolania či nasmerovania, po ktorých v živote túžime, sú určené pre nás. A rovnako nie sme určení pre všetko, po čom túžime.
Práca, v ktorej si bol odmietnutý. Predstava, ktorá sa ti rozpadla pred očami. Priateľ, ktorý s tebou prestal komunikovať či osoba, ktorá ťa nechala so zlomeným srdcom. Tieto všetky skutočnosti máme tendenciu vnímať ako odmietnutia, pri ktorých máme pocit, že sme pre druhú stranu neboli dostatoční. Možno je to pravda. Ale záleží už v momentálne situácií na tom? Stále máme možnosť dokázať sebe, že sme lepší ako pocity, ktoré nás aktuálne pohlcujú.
Odmietnutie musíš prijať, ale….
Učím sa vnímať, že každé odmietnutie je správne, pretože ma núti zastaviť sa a porozmýšľať nad tým, čo by som mala zmeniť. Zrazu sa ocitám v situácii, ktorá ma učí rásť. Odmietnutia dokonca chránia. Môžu ťa nasmerovať úplne iným smerom, na lepšie miesta, k správnejším ľuďom, ku vhodnejším príležitostiam.
Ale nechcem tým povedať, aby si sa kvôli svojmu odmietnutiu vzdával určitého sna. Niekedy môže byť odmietnutie len dočasnou záležitosťou. Možno je len znamením, že sa musíš snažiť viac, aby si dosiahol svoj cieľ a pracovať húževnatejšie. Naopak…niekedy môže ísť o konečnú destináciu, ale to závisí od mnohých okolností.
Na druhej strane, odmietnutia vo mne vyvolávajú silu. Nútia ma vyjsť z komfortnej zóny a ponúkajú mi príležitosť skúsiť niečo, o čom sme len snívala. Zrazu mám dokonalé podmienky pre zmenu. 🙂
Prácu vo vydavateľstve som síce nedostala, ale posledný rok som sa o ňu ani nepokúšala. Naučila som sa mnohé prácou copywriterky, dokonca som začala oveľa viac pracovať s obsahom, ktorý je denne na online platformách. Otvorila som sa zmene a prijala ju, ako možnosť ísť iným smerom, čo mi veľmi prirástlo k srdiečku.
Áno, možno sa z času na čas obzriem späť, a hovorím si, čo by sa mohlo stať, ak by to vyšlo…ale veriť v odmietnutie a nebojovať proti nemu je nevyhnutné k tomu, aby sme sa vedeli posunúť ďalej, rástli a uvedomili si hodnotu tvrdej práce. A tiež sa naučili akceptovať fakt, že odmietnutia sú časťou procesu a boli schopní vďačiť za každú príležitosť bez ohľadu na výsledok.
Pretože na konci dní neexistuje sakra žiadna iná alternatíva.
Ďakujem Ti za prečítanie…Domi ♥